Dva pobyty, pár týždňov rozdiel – a toľko zmien. Tieto dva pobyty sme opäť absolvovali v @Amal.
22. pobyt sme absolvovali začiatkom mája – 12 dní, z toho 10 dní intenzívneho cvičenia po 2 hodiny denne a dva dni s pauzou. Amal so Samkom pracovali na držaní tela, sede, chôdzi… a my sme s úžasom sledovali, ako Samko silnie – nielen fyzicky, ale aj vnútorne.
Je čoraz istejší. Menej sa bojí. A práve ten strach bol dlho jeho najväčšou brzdou. Vidieť, ako sa osmeľuje, ako mu telo začína viac „patriť“, je zážitok, ktorý sa slovami opisuje len ťažko.
Po dvoch týždňoch sme sa vrátili na 23. pobyt. A už prvý deň nám Amal povedala:
„Vidno obrovský rozdiel.“
A mala pravdu. A počas týchto dní to krásne ukazoval.
Samko sám stál 15 sekúnd bez opory. Dlhšie vydržal sedieť vzpriamene, s hlavou hore, bez predkláňania tela. Na hojdačke stál vystretý. Prešiel cez prekážky – niekoľkokrát dokonca bez toho, aby mu Amal musela naprávať nožičky.@moly_ayman ďakujeme 
Vidieť ho takto stáť, vidieť ho ísť cez prekážky, vidieť ho sedieť…
To nie sú len cviky. To sú momenty, pri ktorých sa vám stiahne hrdlo a poviete si:
„Stojí to za to. Všetko.“
Ten rozdiel medzi májom a júnom je citeľný.
A my cítime hlbokú vďačnosť.
Že Samko má šancu cvičiť, napredovať, veriť si.
Že môžeme robiť to, čo má skutočný zmysel. Týchto intenzívnych 6 mesiacov stálo brutálne za to
A teraz?
Je čas znovu zbaliť kufre. No tentoraz inak. Hlava aj telo si potrebujú oddýchnuť.
Načerpať silu na ďalšie náročné dni, ktoré nás ešte čakajú.
Lebo cesta pokračuje. Ale vieme, že ju nekráčame sami – a to nám dodáva silu.
Ďakujeme, že ste v tom stále s nami.
