Včera sme boli u pani logopedičky. Samko robil test na porozumenie.
Na poslednej kontrole sme jej hovorili o výsledkoch z psychomotorického vyšetrenia vo februári. Pani doktorka si však chcela spraviť vlastné hodnotenie – svoj test, ktorý si vyhodnotila podľa seba.
A výsledok?
V novembri bol Samko na úrovni 14-mesačného dieťaťa (vtedy mal 2 roky a 4 mesiace).
Včera? 29–32 mesiacov.
Za pol roka posun o 15–17 mesiacov.
Pani doktorka bola veľmi prekvapená a povedala, že takýto posun je niečo, čo sa nedá slovami vyjadriť.
Ako som písala v minulom príspevku – Samko začal viac používať pravú ručičku. Pani doktorka si to hneď všimla a ja som jej to s radosťou potvrdila. Ako povedala pani doktorka: „To je pre nás obrovské znamenie.“
Znamenie, že sa začína prebúdzať Samkova veľmi poškodená ľavá mozgová hemisféra.
A práve táto hemisféra ovplyvňuje aj jazyk, reč a porozumenie. Takže teraz je náš čas zamakať.
A čo nás potešilo?
Uznanie od pani doktorky:
„Toto všetko je vaša zásluha.“
Je krásne vedieť, že Samkovi lekári (samozrejme, nebolo to tak od začiatku a nie úplne všetci) sa veľmi snažia, vidia jeho pokrok, majú snahu – a na Samkovi im záleží.
Rovnako aj naši fyzioterapeuti, ktorí s nami idú túto cestu.
To nás ženie dopredu a dáva silu makať ďalej.
A v neposlednom rade – vy všetci. Vaša podpora, povzbudenia, správy, pekné slová…
Ďakujeme z celého srdca.
Sme na Samka neskutočne hrdí.
Lebo si to odmakal.
Lebo bojuje.
Lebo je to proste frajer.
PS: Ľúbime ťa Saminko
