V skratke, aby človek povedal jedno slovo, jeho mozog musí vnímať, pochopiť a zapamätať si, čo vidí alebo počuje, nájsť správne slovo, naplánovať pohyby pier, jazyka a hlasiviek a potom skontrolovať, či to naozaj znelo tak, ako chcel. Všetko sa deje súčasne a vyžaduje obrovské sústredenie.
U detí s detskou mozgovou obrnou je tento proces ešte zložitejší. Neurologické poškodenie spôsobuje, že signály medzi mozgom a svalmi tváre a rečovými svalmi sú oneskorené alebo nepresné, čo výrazne komplikuje alebo dokonca znemožňuje artikuláciu. Preto je pre ne veľmi ťažké vysloviť slabiky a slová správne. Aj jedna slabika sa musí „vydrieť“ a počíta sa ako skutočný úspech, o to viac, keď dieťa rozumie jej významu a používa ju funkčne.
Denne so Samkom trénujeme 
Ešte v lete vedel spontánne povedať len pár slov ako mama, tata, baba, pe, hej a zopakovať niektoré slabiky, ktoré sme mu povedali.
Dnes už dokáže vysloviť nové písmená a používa ich vo svojich prvých slabikách. Je úžasné, že ich teraz dokáže funkčne použiť a pomenovať nimi rôzne veci
Každé nové slovo či slabika je pre neho obrovský výkon a dôkaz, že jeho mozog sa učí a prispôsobuje.
Je to pre neho veľmi náročné.
Nevieme, kam sa až dostane ani či raz bude rozprávať plynule, ale vieme, že urobíme pre to maximum
Sme na Samka nesmierne hrdí za jeho vytrvalosť a trpezlivosť, za to, ako sa snaží aj napriek tomu, že to nie vždy ide. Snaží sa a nevzdáva
