Samko sa narodil 7.7.2022, 17:45 v Skalici. To bol deň, na ktorý som čakala s modlitbami v srdci. Jeho príchod bol pre nás skutočným zázrakom. Tento deň som si vymodlila.
Pri narodení mal Samko problémy, zakliesnil sa ramienkami a už v brušku nedýchal ako mal. Od samého začiatku to bola náročná cesta. Keď sa narodil, bolo ticho, žiadny plač, schúlený do malého klbka. Slzy v očiach lekárky, mňa a sestričiek. Zrazu sa všetko zdalo tak neuveriteľne neisté.
Okamžite museli zasahovať lekári. Samko nedýchal.
Bol to pre nás veľký šok a strach.
Strach čo bude ďalej. V noci Samka museli previezť na JIS v Národnom centre detských chorôb (NÚDCH). Pocit beznádeje a strachu nevieme opísať. Zrazu sme znovu ostali dvaja. A nevedeli čo bude. A či budeme traja alebo nie.
Nasledovalo dlhých 21 dní. Úplná horská dráha. Raz hore, raz dolu. Viac dolu.
Na 6. deň Samkovho života sme sa stretli s ďalšou skúškou – museli ho až štyrikrát oživovať. Bola to ta najväčšia bezmocnosť akú som zažila , len sa dívať ako sa jeho malé telíčko zdvíha,klesá a čakať. „Podajte kyslík, odchádza nám.“ Ale náš malý bojovník to nevzdal. 
Denne sme trávili hodiny pri jeho postielke aby cítil ako veľmi ho ľúbime.
Samko nám pomohol uveriť v zázraky. A keď sa naučil znovu papať a začal dýchať sám, s božou pomocou a neúnavnou starostlivosťou lekárov bol Samko pripravený prísť domov.
Narodenie Samka bolo skutočným dôkazom sily, odhodlania a lásky. Aj keď sme zažili ťažké chvíle, na konci sme odišli domov, spolu my traja ako rodina. Samko nám pripomína, že niekedy musíme bojovať za to, čo je pre nás dôležité, a že láska a spojenie nás môžu preniesť cez najťažšie chvíle života. A za to sme nesmierne vďační.
P.S: Synček ďakujeme, že si to nevzdal. Sľubujeme, že ani my to nikdy nevzdáme. Mamina a tatino
